Slovenská gramatika má aj oblasti, ktoré sa (napríklad na rozdiel od vybraných slov) len tak jednoducho “nenabiflíte”. Ruku na srdce – koľkokrát ste sa aj pri kreovaní jednoduchého príspevku na sociálnu sieť pozastavili nad tým, či v tom-ktorom súvetí má byť tá nešťastná čiarka, či nie?
Z čiarok si nemusíte robiť ťažkú hlavu. Čas od času s nimi majú problémy aj skúsení copywriteri. A dokonca aj kantori z katedry slovenského jazyka (vlastná skúsenosť). Pozrime sa spolu na niekoľko najbežnejších problémov, ktoré nám toto interpunkčné znamienko spôsobuje.
Nie vždy sa pred spojkou a čiarka nepíše
Najzákladnejšie pravidlo, ktoré si pamätajú aj tí, ktorí na slovenčine nedávali veľký pozor. V niektorých prípadoch však môže pôsobiť mätúco. Pred a, ktoré v texte funguje ako priraďovacia spojka, sa čiarka skutočne nepíše.
Otec sa zdvihol a zavelil k odchodu.
Janko a Marienka si odtrhli z perníkov.
Spojka a však nie vždy musí fungovať v tejto pozícii. Pokiaľ k vete pripája tzv. pričlenený vetný člen, čiarku pred ňou píšeme.
Poradili nám, a zadarmo!
Mohol z tých peňazí žiť celý rok, a nie veru chudobne.
Či ide o pričlenený vetný člen, si môžete overiť drobným fíglom – rozdelíte vetu na dve časti. Ak výpovedná hodnota ostala nezmenená, viete, na čom ste.
Poradili nám. A zadarmo!
Mohol z tých peňazí žiť celý rok. A nie veru chudobne.
Čiarka sa taktiež píše, pokiaľ je a súčasťou spojkového výrazu, ktorý má iný ako zlučovací význam. To znamená, že vety nie sú rovnocenné, ale jedna z nich dopĺňa (vysvetľuje) druhú. Tieto spojivkové výrazy sú: a preto, a tak, a teda, a jednako, a pritom.
V práci nikto nebol, a tak som šiel domov aj ja.
Dobrovoľník sa nenašiel, a preto to ostalo na Jožovi.
Zvláštnym prípadom sú spojenia s a to. Ak má dôvodný (vysvetľovací význam), čiarku pred toto spojenie píšeme. Opäť si prípadne môžeme pomôcť fígľom s rozdelením na dve vety.
Sála bola na prasknutie plná, a to ešte neprišli všetci.
Sála bola na prasknutie plná. A to ešte neprišli všetci.
Naopak, ak je zámeno to vo funkcii vetného člena (najčastejšie podmetu), čiarka sa pred a to nepíše.
Otvoril si ústa na šéfa a to sa mu veľmi nevyplatilo.
Pripúšťame, že nejde o veľmi časté a príliš používané konštrukcie, v každom prípade však môžu poslúžiť aspoň ako príklad, prečo nebrať pravidlo o nepísaní čiarok pred a príliš dogmaticky.
Sú aj prípady, kedy si môžete vybrať
Odborná literatúra má pre takéto prípady elegantné klauzuly, niečo v štýle: “čiarka sa písať nemusí, jej písanie sa však nevylučuje”. V ľudskej reči to znamená, že chybu tak či onak neurobíte.
Platí to v prípadoch, že medzi časťami vety je zreteľný stupňovací, odporovací alebo vylučovací významový vzťah. Pointou je tu tá zreteľnosť – čiarka sa písať nemusí, pretože aj bez nej by mal byť rozpor medzi tvrdeniami zrejmý. Ak ju však aj napíšete, za chybu sa to nepovažuje.
Bol malý a nebezpečný.
Bol malý, a nebezpečný.
Otca si pamätám ako prísneho a láskávého.
Otca si pamätám ako prísneho, a láskavého.
Princíp platí, aj keď sa do súvetia “primontujú” spojky i, aj, ani, alebo, či.
Šéfova nálada sa vylepšila aj usmievať sa začal.
Šéfova nálada sa vylepšila, aj usmievať sa začal.
Každý z týchto prípadov, aj keď to na pohľad nemusí tak vyzerať, je napísaný gramaticky správne.
V Pravidlách slovenského pravopisu je čiarke venovaná pomerne obsiahla stať.
Čiarky pred ako, ani, než, sťa
V podraďovacom súvetí, kde je použitá niektorá z porovnávacích podraďovacích spojok ako, ani, než a sťa sa čiarka väčšinou nepíše.
Cítil som sa oveľa lepšie, než som čakal.
S prácou sme skončili skôr, ako sme si mysleli.
Opäť však jestvuje výnimka, a to pokiaľ ide o nevetné prirovnanie. Zjednodušene – ak za spojkou nenasleduje sloveso, čiarku nepíšeme.
Je teplejšie ako vlani.
Je vysoký sťa jedľa.
Čiarka sa píše, aj ak za spojkou nasleduje jednočlenná veta s neurčitkom.
Nevedel, čo robiť.
Zistil, ako sa prispôsobiť vysokému pracovnému tempu.
Voľný vs. tesný prístavok
Čo je to za zvieratko, vravíte si? Prístavok je voľne pripojený zhodný vetný člen, ktorý spravidla podrobnejšie opisuje nadradený vetný člen. Či je voľný alebo tesný, si vysvetlíme na jednoduchom príklade.
Dom postavený na piesku sa ľahko zrúti.
Dievča, oblečené v ľudovom kroji, roznášalo taniere s jedlom.
Pomôcka? Vynechajte prístavok. Pokiaľ ho vynecháte v prvej vete, ostane vám veta Dom sa ľahko zrúti. Význam výpovede sa tým rapídne zmení, ide teda o tesný prístavok, ktorý sa čiarkami nevyčleňuje. Ak ho vynecháte vo vete druhej, zmysel vety to tak veľmi neovplyvní – to je voľný prístavok, ku ktorému už podľa Pravidiel slovenského pravopisu čiarky patria. Tak jednoduché. 🙂
Čiarky vo viacnásobnom vetnom člene
Viacnásobné vetné členy používa každý copywriter pomerne často. Pri vymenovávaní vo vete je to nevyhnutnosť.
Viacnásobným môže byť praktický ktorýkoľvek vetný člen (podmet, predmet, príslovkové určenie…) a tieto sa vždy od seba oddeľujú čiarkami.
Nervozita, chaos, stres a krik sa na našom pracovisku vôbec nevyskytujú.
Pozor, pokiaľ pred posledným vetným členom nachádza priraďovacia spojka (v našom príklade spojka a), čiarka sa už nepíše.
Ukázal sa spotený, ubolený, udychčaný, ale šťastný, že stihol uzávierku.
Tu už pred posledným vetným členom figuruje podraďovacia spojka ale, pred ktorú čiarka patrí.
Písanie čiarok, dá sa povedať, je vo všeobecnosti azda najproblémovejším miestom v slovenskej gramatike. Pokiaľ si skutočne nie ste istý, kde má či nemá byť čiarka, neváhajte siahnuť po Pravidlách slovenského pravopisu, kde je tejto problematike venovaná pomerne obsiahla stať. A ak ani to nepomôže, vždy sa dá problémová veta preštylizovať a napísať inak – slovenský jazyk v tomto, našťastie, ponúka veľkú variabilitu. 🙂
Robia vám čiarky problém? V ktorých konrétnych prípadoch? Podeľte sa s nami v komentároch.
