Šťastie tvorí z 50% genetika, 10% sú okolnosti. O zvyšok sa musíme postarať sami. Ako pocit šťastia dosiahnuť, keď sme 8 a viac hodín v práci? Možno pomôže Happiness manager.
Keď sa chce firma v niečom významne posunúť, je rozumné vytvoriť dedikované role, ktoré nás podporia v posune želaným smerom. Slovo “podporia” je tu kľúčové, hovorí Janka Bernaťáková, koučka a facilitátorka. “Žiadna expertná, podporná rola nenahradí pôsobenie manažéra či vlastníka. A špeciálne to platí pre rolu Happiness managera. Happiness manager nie je ten, kto sa má postarať o happiness ľudí vo firme. Kultúru vo firme vytvára výkonný manažér alebo vlastník, kultúru v tíme vytvára priamy nadriadený. Sebašikovnejší HR či Happiness manager nenahradí a nevyváži jeho pôsobenie. Rola HR aj Happiness managera je podporná, to znamená pomáha, podporuje, umožňuje, aby sa niečo pozitívne vo firme stalo. Prináša know-how, expertízu, nové impulzy, pomáha vytvárať podmienky, získavať spätnú väzbu, rozvíjať nové prístupy atď,” pokračuje Janka.
A aj keď táto rola vo firme dobre funguje, stále je tu veľký kus práce, ktorý je podľa Janky v rukách manažéra a významne prispieva k spokojnosti a motivácii zamestnancov. “Sú to väčšinou veľmi jednoduché, až základné veci, ako napríklad to, že či viem, čo sa odo mňa v práci očakáva, či mám vytvorené podmienky, aby som mohla svoju prácu vykonávať správne, či sú jasné role a zodpovednosti, či dostávam pravidelne feedback na moju prácu a podobne. Ukázal to výskum Gallup Institute a dnes sa tým riadia špičkové firmy vo svete. Nie je to pritom žiadna veda, know-how je všeobecne dostupné a napriek tomu len cca 1/3 manažérov dokáže vytvárať takéto priaznivé prostredie. Happiness manažér vás v tom vie podporiť, nenahradí však rolu manažéra,” dodáva Janka Bernaťáková.
Ako sa cítiť vo firme šťastne?
Opýtali sme sa na názor aj koučky Zuzany Palkovej.
“Mať vo firme lojálnych a angažovaných zamestnancov je snom každého zamestnávateľa. Čím lepšie sa človek na pracovisku cíti, tým ľahšie dokáže využívať svoj prirodzený potenciál a byť výraznejším prínosom pre firmu. Často sa stáva, že popri mnohých pracovných povinnostiach sa vzťahom a ľudskej stránke biznisu nevenuje dostatok pozornosti. Vtedy môžu byť vzťahy na pracovisku napäté, zamestnaci pod stresom, alebo naopak, môžu byť unudení či apatickí.
Úlohou Happiness managera nie je ich rozveseľovať, ale vytvárať podmienky, v ktorých sa zlepšuje vzájomná komunikácia, vnímanie silných stránok všetkých členov tímu, ich vhodné prepájanie alebo aj oslavovanie dosiahnutých úspechov. Pre zamestnancov je dôležité, aby s rastom firmy nerastol len ich plat, ale sa rozvíjali aj oni sami,” hovorí Zuzana.
Názor psychológa
Klinický psychológ Martin Miler o tjto téme hobvorí: “Ľudská spoločnosť sa vo svojom vývoji neustále posúva ďalej a to aj napriek tom, že nie vždy máme tento pocit. Ak sa však obzrieme do minulosti, je nám jasné, že dnes, napriek všetkým ťažkostiam, je to lepšie. V tomto kontexte vnímam aj vznik pozície Happiness managera. Domnievam sa, že táto pozícia vznikla vďaka pokroku v oblasti psychológie, konkrétne v oblasti pozitívnej psychológie. Tá sa venuje optimálnemu prežívaniu, resp. všetkému, čo súvisí s tým, kedy sa ľudia cítia dobre, kedy sú šťastní.
Jedným z výsledkov výskumu v pozitívnej psychológii je napríklad pomer 3:1. Ten hovorí o tom, že na to, aby bola na pracovisku dobrá, pozitívna nálada, musí byť pomer medzi pozitívnymi a negatívnymi zážitkami minimálne v takomto pomere. Aj toto môže byť jednou z úloh, práve Happiness managera. Lebo mnohé firmy si začali uvedomovať, že spokojní zamestnanci sú výkonnejší a lojálnejší voči svojej firme a to je určite veľká výhoda. Preto sa domnievam. že význam Happiness managerov vo firmách sa bude postupne zvyšovať, či už táto pozícia bude mať tento názov alebo jej náplň bude aplikovať napríklad HR oddelenie.”
Šťastní zamestnanci
“Ak zamestnancov drží pri živote len myšlienka na víkend, sviatok alebo dovolenku, firma má problém,” tvrdí Marián Chrvala, komunikačný kouč a konzultant. Podľa neho platí táto rovnica:
Šťastní zamestnanci = produktívni zamestnanci.
Šťastní zamestnanci = lojálni zamestnanci.
Šťastní zamestnanci = ambasádori značky.
“Šťastie a angažovanosť ide ruka v ruke. Šťastní zamestnanci nielen šíria šťastie okolo seba, ale priťahujú ďalších šťastných ľudí. Sú ako magnet, hovorí Marian zo svojich skúseností. “Ked si šťastný, tlieskaj rukami” je hit, ktorý pozná každý na svete. Len na pripomenutie, ako to funguje: niekto musí nabrať odvahu začať spievať. Udávať rytmus. Vymýšľať nové a nové slová. Keď je ten niekto naozaj zapálený a robí to so srdcom, pridajú sa postupne aj ostatní. Nakoniec strhne všetkých na svoju stranu a všetci zborovo spievaju. Ten niekto je CHO – Chief Happiness Officer alebo ak chcete, Happiness manager,” dodáva Marián.
Ako definovať šťastie?
Opýtali sme sa Katky Medvecovej Plichtovej na jej názor: !Je niekoľko definícií šťastia. Mne sa páči myšlienka, ktorú som nedávno počula. Povedal ju Peter Crone (The Mind Architect): Skutočné šťastie je absencia hľadania šťastia. Viem, že to pre niektorých môže byť náročnejšia myšlienka, ale tí, ktorí tomu rozumejú alebo porozumejú, môže znamenať veľa.
Podstata spočíva v tom, že keď hľadáme šťastie, ako keby sme zároveň deklarovali, že šťastní teraz nie sme a staviame sa do situácie, že raz (niekedy v budúcnosti budeme), keď budem mať inú prácu, iného šéra, iného kolegu. Hľadáme externé faktory ako v živote, tak v práci, ktoré si myslíme, že nás urobia šťastným. Pravda je však tá, že ten, kto nás naozaj “môže urobiť šťatným”, sme my sami. Ide o pocit. Za vlastné pocity sme zodpovední sami. Budeme 100% vždy šťastní? Nie a o to ani nejde. Stratili by sme pestrosť života. Je v poriadku byť ambiciózni, mať ciele a vízie, za ktorými ideme. Ja ich tiež mám. Zároveň je užitočné byť prítomní a žiť to, čo sa mi dnes práve deje, čo mám pred sebou. Či už ide o prácu alebo súkromie a precítiť šťastie, kde sa dá.
Rada v tomto pomáham ľuďom byť spokojnejšími so sebou aj v práci – vďaka poznaniu silných stránok. Pretože, keď poznáte svoje silné aj slabé stránky, viac si rozumiete. Rozumiete svojim úspechom, vďaka čomu ste ich dosiahli. Tým si uvedomujete svoju hodnotu, ktorú do pracovného prostredia a spoluprác prinášate. Viete pomenovať veci, ktoré máte radi, ktoré radi robíte. Viete diskutovať o tom, čo vás v práci robí šťastnými. Každý deň/týždeň máte tak možnosť si prispôsobovať pracovné alebo podnikateľské prostredie tak, aby ste boli šťastní v práci čo i len o 1% viac ako napr. minulý týždeň. Vždy je dobré mať niekoho v pracovnom prostredí, kto to vidí rovnako, kto vie manažérov aj zamestnancov naozaj podporiť. Čo môže byť aj napríklad Happiness manager.
Wikipédia hovorí, že Happiness manager by mal mať tieto skills:
- Ak Happiness Manager nedokáže vychádzať s ľuďmi a situácie rieši hádkami, pravdepodobne sa na tú pozíciu nehodí.
- Empatia. Musí sa vedieť vcítiť do potrieb ľudí a vymýšľať spôsoby, ako im pomôcť
- Dobré verbálne schopnosti. Komunikácia je základ!
- Kreativita. Každá firemní kultúra je svojská, neexistuje jednoduchý recept na úspech. Zatiaľ čo niekde budú pravidelné teambuildingy v horách so 100 ľuďmi úspechom, inde môžu byť skôr na škodu.
- Vedieť motivovať ostatných. Happiness Managerovi musia kolegovia veriť. Ak nedokáže ostatných strhnúť, bude táto funkcia vo firme celkom zbytočná.
- Happiness Manager uskutočňuje interné prieskumy
- Výsledky následne a vymýšľa cesty, ako spokojnosť svojich kolegov zvýšiť.
- Happiness Manager pomáha riešiť spory na pracovisku, vymýšľa cesty, ako stmeľovať tím a celkovo buduje firemnú kultúru, ktorú chce spoločnosť odovzdávať.
Poslanie vo firme
Lydia Ladanová, ktorá sa roky profesionálne zaoberala Happiness managementom, sa k tejto téme vyjadrila. Lýdia je zakladateľka a CEO spoločnosti Happy Company, pôsobí ako lektorka a koučka so zameraním na duševné zdravie a životnú energiu. Vraví, že Happiness manažment je skvelý trend v prístupe k zamestnancom, ale zároveň tvrdí, že nikto nie je schopný urobiť druhého šťastným, najmä ak to ten druhý sám vnútorne nechce.
Happiness manager sa zvykne opisovať ako osoba, ktorá sa primárne stará o udržanie firemných hodnôt, spríjemňovanie pracovného prostredia a podporu internej komunikácie. Ale podľa Lýdie je v tejto role ešte viac.
Zvýšenie výkonu nemá byť primárnym cieľom aktivít Happiness manažéra. Jasné, že ľudia, ak sú šťastní v práci, sú oveľa motivovanejší, robia menej chýb a sú kreatívnejší. Zároveň si vytvárajú lepšie vzťahy – nielen medzi sebou ale aj s klientmi. Čím sa zvyšuje tímový duch a znižuje absentérizmus a fluktuácia vo firme. Takže to v konečnom dôsledku prináša firme finančný efekt.
Výkon vo firme veľmi súvisí s angažovanosťou, na ktorú sú len benefity, hoci v rôznych formách, slabé. Ľudia robia najlepšie, keď sa im chce a chce sa im, keď im sedia kolegovia, spoločné hodnoty, môžu robiť to, čo im ide a dáva okrem platu aj zmysel, tvrdí Lýdia.
Zrkadlom toho, ako sa ľudia naozaj v práci cítia, je firemná kultúra. Ako vraví Lýdia, firemná kultúra nie je o firemných hodnotách pri logu, ale je o tom, aké hodnoty sú vo firme naozaj žité. Najlepšie to ukazuje, ako sa ľudia správajú, keď sa nikto nepozerá a to sa dá zistiť aj počas online porád. Niekde je ambícia vytvárať zdravú, inde šťastnú či tvorivú firemnú kultúru ale kľúčové je, aby bola ľudská, v tom najlepšom zmysle slova.
Happiness manager sa práve môže stať nositeľom takejto želanej firemnej kultúry. Jeho rola nie je len o tom, aby sa staral o narodeninové torty, firemné raňajky a podobne. Lýdia tvrdí, že pôsobenie takého človeka by malo byť oveľa hlbšie. Mal by podnecovať niečo, čo dáva ľudí dokopy, práve v náročných časoch, ako sú tieto. A funkciu nemusí mať napísanú v podpise e-mailu ani na vizitke. V mnohých firmách takýto človek funguje úplne prirodzene lebo je to niekto, kto má empatiu a vzbudzuje dôveru. Vníma, čo sa na pozadí firemných procesov deje. Má vstup do zákulisia. Vidí a cíti vzťahy. Je citlivý zachytiť zmenu, prípadne odpor k nej, odčítava aktuálnu náladu vo firme.
Je aj trochu mediátor a prostredník, vie veci obojsmerne odkomunikovať. A samozrejme, môže prispieť k tomu, aby bola vo firme aj zábava. Mal by to byť niekto, kto má rád ľudí a má pochopenie aj pre to, že každého urobí šťastným niečo iné. Podľa medzinárodných štúdií 50% predispozície pre šťastie tvorí genetika, 10% tvoria okolnosti. Zvyšných 40% môžeme ovplyvniť zámerne a vedome, ak budeme na svojom šťastí pracovať, hovorí Lýdia. Hlavným poslaním človeka ako Happiness manager by mala byť inšpirácia kolegov a vytváranie priestoru pre rôzne typy aktivít podporujúcich šťastie a duševné zdravie u ľudí. A práve preto by to mal byť podľa Lýdie zrelý človek, ktorý je citlivý a vnímavý a jeho rola presahuje rolu zabávača, organizátora vnútrofiremných eventov či vždy dobre naladeného človeka.
