“Online svet sa tvári ako reálny, ale nie je,” tvrdí psychologička Monika Stehlíková, odborníčka na neverbálnu komunikáciu a autorka knihy Tajomstvo reči tela.
Na Facebook sa denne prihlási 1,49 miliardy ľudí a považujú sa za denných aktívnych užívateľov. Na platforme Twitch denne pozerá live-streamové videá v priemere 10 miliónov aktívnych užívateľov. Predpokladá sa, že v roku 2019 bude Instagram používať 111 miliónov ľudí. Je to dobre alebo zle? Prečo je to tak a čo spôsobuje tento trend, odpovie známa psychologička Monika Stehlíková, zakladateľka úspešnej značky Bodytalks.
Aký je súčasný stav?
Offline aktivity idú často do úzadia, páčia sa nám vyšperkované fotky, čudné videá a za deň príjmeme stovky informácií. Krátkosť pozornosti, sociálne hodnotenie a potreba byť akceptovaný sú hlavnými dôvodmi, prečo sme sa stali závislými od smartphonov a internetu.
foto: Natália Jakubcová
Prečo ľudia trávia toľko času na internete a sociálnych sieťach?
Niekedy je jednoduchšie tvoriť virtuálne vzťahy ako vzťahy v okolí. Realita okolo nás je niekedy iná, akoby sme si ju predstavovali a namiesto toho, aby sme s tým niečo urobili, siahneme po ľahšej verzii – po smartphone. Používanie sociálnych médií mení naše vzťahy: vo vzťahu k sebe nás odpája od našej tvorivej autentickej podstaty, vo vzťahu k iným strácame zručnosti komunikovať a zvládať konfliktné situácie a emocionálne sýtenejšie situácie, dokonca aj vzťah k okoliu, ktorý je častokrát iba objektom na status a jeho krásu si vychutnávame a preciťujeme ťažšie.
A čo biznis? Ovplyvňuje táto situácia aj túto oblasť?
Tiež je obrovský tlak aj v podnikaní viesť si konto na sociálnych sieťach a sledovať aktivitu, ako sa mení hodnota nášho statusu či akéhokoľvek komentára. Čo myslíte, koľko vydrží obchodník obchodovať na burze? Zopár rokov, pretože je to vyčerpávajúce sledovať každý pohyb. My sa však stávame otrokmi každodennej burzy na sociálnych sieťach.
Prečo chceme byť stále oceňovaní a lajkovaní?
Na sociálnych sieťach vzniká fenomén oceňovania našej práce či nás samých, inými, väčšou skupinou alebo societou. Skupina má v živote jednotlivca veľkú váhu. Každý chce patriť k nejakej skupine. Každý chce byť ocenený a prijímaný. Je to však nebezpečné nechať tomu u seba voľný priebeh, pretože na internete píše každý o všetkom a vyjadrujú sa častokrát ľudia, ktorí nemajú ani skúsenosti ani vzdelanie sa k veciam vyjadrovať.
Čo to ďalej spôsobuje?
V tomto prostredí akoby sa všetky názory zrovnoprávňovali. To niektorým dáva pocit moci, iným zas zúfalstva, pretože si neuvedomujú túto skutočnosť a hejterom dávajú svoju energiu a zápasia s nimi. Ako však vidíme, je to priestor pre silné emócie, ktoré miestami extrémne angažujú.
Aké sú motívy nechať sa stále lajkovať?
Facebook postavil svoju stratégiu na akcii, malej dávke dopamínu (pozn. red: dopamín je látka, ktorú vylučuje mozog a prináša dobrý pocit. Vzniká pri všetkých závislostiach.), aby sme urobili ďalšiu akciu, boli viac zaangažovaní a chceli tohto hormónu ešte viac. Priznáva to aj Sean Parker, jeden zo zakladateľov Facebooku. Vedeli o tom, že vznikne u ľudí závislosť od dopamínu. A napriek tomu, sa vedome pre to rozhodli.
Aké to má následky?
Horšie je, že stále presne nevieme, aký to má vplyv na vývoj mozgu detí. Pozorujeme však pomerne rýchle vznikajúcu závislosť. U dospelých je porovnateľné správanie závislosti od sociálnych médií podobné ako u iných závislostí. Mení sa časť mozgu, v ktorej kontrolujeme impulzy.
Má podľa teba lajk v dnešnej dobe väčšiu hodnotu ako slovo?
Záleží od jednotlivca, ale viem si predstaviť, že pre niekoho to môže tak byť. Lajky tiež prinášajú obrovskú potrebu súťažiť: kto má viac followerov, kto získa viac lajkov, je viac ako iní. A toto sú prastaré psychologické témy medzi ľuďmi: kto je viac, kto je dôležitejší, kto z koho. Akoby naša hodnota a hodnota našej práce našla nové meradlo. Všetko, čo je nové, fascinuje a tak aj my sa postupne učíme aké pravidlá má tento svet a pevne verím, že to bude ako s novou hračkou, že časom to budeme vedieť odlíšiť.
foto: Natália Jakubcová
Aké emócie na reakcie ľudí fungujú najviac? Prečo?
Prirodzene reagujeme najviac na negatívne emócie, medzi nimi však kraľuje strach. Je to dané vývojom človeka, sme nastavení na to, aby sa nám niečo, čo sme precítili ako negatívne, neopakovalo. Robíme všetko preto, aby sme sa do podobného kontextu viackrát nedostali.
Prečo stále kontrolujeme mobil?
Ide o návyk v tele. Telo je prirodzene návykové. Data ukazujú, že ľudská myseľ je schopná sa plne sústrediť iba 8 sekúnd. Takže v mysli je určite priestor pre tzv multitasking tj rýchle prepínanie medzi jednotlivými sekvenciami toho, čo robíme. Robíme jedno, sústredenie sa stratí a ako uvoľnenie siahnem po mobile. Ničí to našu schopnosť sústrediť sa. Dr. Lynn Gribble tvrdí, že to dáva ľuďom pocit, že sú neustále zaneprázdnení. Ten zas prináša pocit dôležitosti, ale aj pocit nepokoja a vnútorného pnutia.
Čo tieto návyky robia s naším mozgom a čo s nimi môžeme urobiť?
Nonstop zaneprázdnený mozog prestáva byť tvorivý a nemáme šancu prísť na niečo nové, na nové riešenia, asociačné spoje, strácame iluminačné vhľady. Vrele odporúčam vypnúť si notifikácie na mobile, keď prídete domov, dať si aspoň na dve hodiny letecký režim, kým sa zvítate s rodinou a vypočujete si ľudí vo svojom blízkom kruhu, ako sa mali.
Robíme obsah pre ľudí. Možno aj pre vás. V našich online kampaniach presne cielime a vieme, čo ľudia potrebujú. Vieme zacieliť na skupinu, ktorá je pre váš biznis dôležitá alebo ste vy dôležití pre daný biznis. Ak potrebujete v tejto oblasti pomôcť, nastaviť kampaň, vytvoriť hodnotný obsah, obráťte sa na nás, pomôžeme vám aj vašej firme: https://www.kremsa.sk/kontakt/
